Prečo krava stále prežúva a pes hltá? Trávenie zvierat pod lupou

Zvieratá s jednoduchým žalúdkom – takzvané monogastrá – zahŕňajú mäsožravce (napríklad psy a mačky), všežravce (ošípané), kone, osly, králiky alebo hlodavce. Ich tráviaci trakt sa skladá z dutiny ústnej, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva.

Potravu rozdrvia v ústach, kde enzým ptyalín začína štiepiť polysacharidy (preto nám po dlhšom žuvaní rožka začne chutiť sladko).

Pažerákom sa potrava presunie do žalúdka, kde prichádza na rad chemické trávenie – pomocou kyseliny chlorovodíkovej (HCl), ktorá potravu sterilizuje a aktivuje enzýmy na štiepenie bielkovín a tukov. Vznikajú tak menšie stavebné jednotky – aminokyseliny a mastné kyseliny. Tie sa vstrebávajú v črevách, kde sa pridávajú tráviace šťavy zo slinivky brušnej a žlčníka. V hrubom čreve dochádza k spätnému vstrebávaniu vody a minerálov a k zahusťovaniu zvyšku tráveniny.

V skratke: najprv u nás prebieha chemické (žalúdok – kyseliny) a enzymatické trávenie. Mikrobiálne trávenie prichádza na rad až následne.

Tráviaci trakt vtákov je podobný ako u monogastrických živočíchov, no s niekoľkými zaujímavosťami. Vtáky majú navyše vole, kde sa potrava zhromažďuje a niekedy aj predtrávi. Ďalej majú dvojdielny žalúdok – žľaznatý žalúdok produkuje tráviace šťavy, zatiaľ čo svalnatý žalúdok (žernov) funguje ako mlynček.

Preto vtáky – najmä hydina – prehĺtajú drobné kamienky, tzv. grit. Tie pomáhajú mechanicky drviť potravu, keďže vtáky nemajú zuby. Práve v žalúdku potom prebieha chemické a enzymatické trávenie.

Táto evolučná „skratka“ umožňuje vtákom rýchlo zožrať krmivo a bezpečne ho stráviť aj bez dlhého žuvania alebo prežúvania.

Zvieratá ako skot, ovce alebo kozy patria medzi prežúvavce – teda polygastrá. Ich tráviaca sústava obsahuje štyri časti žalúdka: bachor, čepiec, kniha (tri predžalúdky) a slez (pravý žalúdok). Hoci sa niekedy uvádza, že majú štyri žalúdky, presnejšie je povedať, že ide o jeden zložený žalúdok so štyrmi oddielmi.

Po rozdrvení potravy v ústach sa sústo dostáva do bachora, kde začína mikrobiálne trávenie. Potrava je tu napádaná mikroorganizmami – baktériami, nálevníkmi aj hubami – ktoré dokážu rozkladať celulózu, čo my ani monogastrá nedokážeme. Zaujímavosťou je, že mikroorganizmy najprv spotrebujú jednoduché cukry z potravy a až potom sa púšťajú do zložitejších látok.

Keď má prežúvavec pokoj, sústo regurgituje – teda vracia späť do tlamy, kde ho znovu prežúva. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje, kým nie je sústo dokonale rozdrvené. Potom prechádza ďalšími predžalúdkami a nakoniec do slezu, kde prebieha chemické a enzymatické trávenie podobne ako u monogastrických zvierat.

Jednou z najzaujímavejších vecí na prežúvavcoch je to, že majú dva zdroje bielkovín. Prvým je klasický – z potravy (napr. strukoviny, sója a pod.), ide však o neplnohodnotné bielkoviny. Druhý zdroj je oveľa sofistikovanejší: mikroorganizmy v bachore. Tie nielenže pomáhajú s trávením, ale keď uhynú, pokračujú so strávenou potravou ďalej tráviacim traktom a ich telá sú strávené – čím vznikne kvalitný, plnohodnotný živočíšny proteín. V podstate si krava „vypestuje“ vlastné bielkoviny zvnútra.

Tento proces je kľúčový najmä pre poľnohospodárstvo, pretože prežúvavce dokážu zužitkovať aj menej kvalitné rastlinné bielkoviny a premeniť ich na vysoko hodnotné produkty – mlieko alebo mäso.

Základom úspešného chovu prežúvavcov je pochopenie jedného jednoduchého pravidla: „Nekŕmime kravu, ale najmä mikroorganizmy v nej.“ Správne krmivo by malo byť kvalitné, bez plesní, hniloby či mrazu, a zmeny v strave je potrebné robiť postupne – napríklad pri prechode na zelenú pastvu. Ak sa o mikroorganizmy staráme dobre, odmenou bude zdravé a výkonné zviera. Či už ide o kravu na mlieko, býka na mäso alebo kozu na syry – všetko sa začína v bachore.