

Autor: Pavel Frček
10.03.2025
Senáž vs. Siláž
Fermentované krmivá pre hospodárske zvieratá hrajú kľúčovú úlohu v ich výžive a zdraví. Sú plné prospešných látok a ich kvalita sa pozorne sleduje – od konzistencie a vône až po DM či pH. Stretnúť sa môžeme s dvomi pojmami, ktoré sú si na prvý pohľad podobné, avšak rozdiel medzi nimi v skutočnosti je. Poďme sa na to pozrieť.
Čo je to siláž?
Silážovanie je proces konzervácie šťavnatého (čerstvého) krmiva, pri ktorom dochádza ku kvasení cukrov obsiahnutých v krmive. Tento proces prebieha za prísne anaerobných podmienok, teda bez prístupu kyslíka. Výsledná siláž si vďaka tomu zachováva vysoký obsah živín a vitamínov.
Kvalita siláže priamo závisí na kvalite použitých surovín – najmä na druhu krmiva, jeho silážnej zralosti, obsahu sušiny a spôsobu spracovania. Silážovanie označujeme ako proces riadeného kvasenia, ktorý prebieha optimálne pri obsahu sušiny medzi 45–50 %. Cieľom je vytvoriť dostatočné množstvo kyseliny mliečnej, ktorá zníži pH na hodnotu okolo 4. Také prostredie zabráni množeniu nežiadúcich baktérií, plesní a vzniku hnilobných procesov.
Pokiaľ však silážovanie neprebieha správne a nie sú dodržané potrebné podmienky, môžu vznikať nežiadúce kyseliny – maslová, octová alebo mravčia. Taká siláž má výrazne nepríjemný zápach a stáva sa nevyužiteľnou na kŕmenie zvierat.
Čo je to senáž?
Ide o spôsob konzervácie krmiva, ktoré je už mierne vadné – to je potrebné, nie chyba. Tento proces je založený na činnosti baktérií mliečneho kvasenia, ktoré produkujú kyselinu mliečnu a znižujú pH. Aby se tieto prospešné baktérie mohli úspešne množiť a pracovať, potrebujú taktiež prostredie bez prístupu kyslíka, teda anaerobné podmienky. Vďaka zníženiu pH a absencii kyslíka sa zároveň zabráni rozvoju nežiadúcich baktérií a plesní.
Čo je to pH a prečo je pre nás také dôležité?
PH je hodnota stupňa kyslosti, ktorá nám ukazuje, či fermentácia prebehla správne. Voda má prirodzene pH 7, čo je neutrálne pH a čím je hodnota nižšia, tým vyššia je kyslosť. Keď máme siláž/senáž s hodnotou pH 4, je omnoho lepšie chránená než siláž/senáž s pH 6,5. Prečo? Pretože organizmy, ktoré spôsobujú kazenie krmiva, nemajú rady kyslé prostredie, takže sa im tam nedarí.
DM, čo to znamená?
V úvode sme spomenuli, že kontrolujeme hodnotu DM, ale čo to vlastne znamená? DM je skratka z anglického Dry Matter, teda sušina. Udáva množstvo sušiny obsiahnutej v krmive – jednoducho povedané, ide o to, koľko látky zostane po odčítaní vody. Napríklad pokiaľ má krmivo hodnotu DM 50 %, znamená to, že obsahuje 50 % sušiny a 50 % vody. Pre lepšiu predstavu: pri sene býva hodnota DM zvyčajne okolo 85 %, zatiaľčo pri siláži sa pohybuje medzi 25–70 %. Ak je obsah sušiny v siláži vyšší než 50 %, označuje sa také krmivo ako senáž.
Je dôležité vedieť, že čím vyššia je hodnota DM, tým menej kyseliny mliečnej siláž obsahuje. To znamená nižšiu úroveň konzervačnej ochrany, a preto je pri senáži kľúčové zaistiť úplne bezkyslíkové prostredie, aby sa zabránilo rastu nežiadúcich mikroorganizmov.
Rozdiel medzi silážou a senážou?
Pôvodne sa označenie siláž používalo pre všetky fermentované krmivá. Dnes však rozlišujeme ešte senáž, čo je druh siláže s vyšším obsahom sušiny. Presná hranica medzi silážou a senážou nie je striktne stanovená, ale obecne platí, že pokiaľ obsah sušiny prekročí 50 %, hovoríme o senáži. Ďalší rozdiel medzi silážou a senážou spočíva v použitej surovine. Zatiaľčo siláž sa vyrába z čerstvej krmoviny, senáž vzniká zo skazenej krmoviny, teda krmoviny s vyšším obsahom sušiny.
Ďalšie články

29.04.2025
Je pre psa lepší obojok alebo postroj?
Na trhu nájdete množstvo rôznych typov postrojov a obojkov. Ako však spoznať, ktorý z nich je ten pravý práve pre vášho miláčika? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Prečítať článok
29.04.2025
Ako vyzerá včelársky rok?
Práca včelára sa odvíja od prírody – od počasia, teplôt a predovšetkým od dostupnosti prirodzených zdrojov včelej potravy. Preto je zásadné sledovať ročný cyklus, ktorý zahŕňa kvitnutie tzv. vodiacich rastlín. Každé obdobie má svoje špecifické požiadavky na starostlivosť o včelstvo. Včelársky rok možno rozdeliť do siedmich základných období, pričom každé z nich vyžaduje konkrétne postupy a opatrenia. Poďme sa na ne spoločne pozrieť.
Prečítať článok
27.04.2025
Chov činčíl
Chov činčíl si získava stále väčšiu obľubu vďaka ich roztomilej podobe, priateľskej povahe a mimoriadne hebkej srsti. Tieto malé hlodavce, pôvodom z juhoamerických And, boli v prírode takmer vyhubené kvôli lovu na kožešinu. Dnes sa činčily chovajú prevażne ako domáci miláčikovia. Sú to nočné zvieratá, ktoré väčšinu dňa prespia a aktívne sú až po zotmení. Sú veľmi spoločenské, preto sa odporúa chovať ich aspoň v páre. Priemerná dĺžka života činčíl je 10–15 rokov, pričom výnimočne sa môžu dožiť až 20 rokov.
Prečítať článok