

Autor: Pavel Frček
10.03.2025
Senáž vs. Siláž
Fermentované krmivá pre hospodárske zvieratá hrajú kľúčovú úlohu v ich výžive a zdraví. Sú plné prospešných látok a ich kvalita sa pozorne sleduje – od konzistencie a vône až po DM či pH. Stretnúť sa môžeme s dvomi pojmami, ktoré sú si na prvý pohľad podobné, avšak rozdiel medzi nimi v skutočnosti je. Poďme sa na to pozrieť.
Čo je to siláž?
Silážovanie je proces konzervácie šťavnatého (čerstvého) krmiva, pri ktorom dochádza ku kvasení cukrov obsiahnutých v krmive. Tento proces prebieha za prísne anaerobných podmienok, teda bez prístupu kyslíka. Výsledná siláž si vďaka tomu zachováva vysoký obsah živín a vitamínov.
Kvalita siláže priamo závisí na kvalite použitých surovín – najmä na druhu krmiva, jeho silážnej zralosti, obsahu sušiny a spôsobu spracovania. Silážovanie označujeme ako proces riadeného kvasenia, ktorý prebieha optimálne pri obsahu sušiny medzi 45–50 %. Cieľom je vytvoriť dostatočné množstvo kyseliny mliečnej, ktorá zníži pH na hodnotu okolo 4. Také prostredie zabráni množeniu nežiadúcich baktérií, plesní a vzniku hnilobných procesov.
Pokiaľ však silážovanie neprebieha správne a nie sú dodržané potrebné podmienky, môžu vznikať nežiadúce kyseliny – maslová, octová alebo mravčia. Taká siláž má výrazne nepríjemný zápach a stáva sa nevyužiteľnou na kŕmenie zvierat.
Čo je to senáž?
Ide o spôsob konzervácie krmiva, ktoré je už mierne vadné – to je potrebné, nie chyba. Tento proces je založený na činnosti baktérií mliečneho kvasenia, ktoré produkujú kyselinu mliečnu a znižujú pH. Aby se tieto prospešné baktérie mohli úspešne množiť a pracovať, potrebujú taktiež prostredie bez prístupu kyslíka, teda anaerobné podmienky. Vďaka zníženiu pH a absencii kyslíka sa zároveň zabráni rozvoju nežiadúcich baktérií a plesní.
Čo je to pH a prečo je pre nás také dôležité?
PH je hodnota stupňa kyslosti, ktorá nám ukazuje, či fermentácia prebehla správne. Voda má prirodzene pH 7, čo je neutrálne pH a čím je hodnota nižšia, tým vyššia je kyslosť. Keď máme siláž/senáž s hodnotou pH 4, je omnoho lepšie chránená než siláž/senáž s pH 6,5. Prečo? Pretože organizmy, ktoré spôsobujú kazenie krmiva, nemajú rady kyslé prostredie, takže sa im tam nedarí.
DM, čo to znamená?
V úvode sme spomenuli, že kontrolujeme hodnotu DM, ale čo to vlastne znamená? DM je skratka z anglického Dry Matter, teda sušina. Udáva množstvo sušiny obsiahnutej v krmive – jednoducho povedané, ide o to, koľko látky zostane po odčítaní vody. Napríklad pokiaľ má krmivo hodnotu DM 50 %, znamená to, že obsahuje 50 % sušiny a 50 % vody. Pre lepšiu predstavu: pri sene býva hodnota DM zvyčajne okolo 85 %, zatiaľčo pri siláži sa pohybuje medzi 25–70 %. Ak je obsah sušiny v siláži vyšší než 50 %, označuje sa také krmivo ako senáž.
Je dôležité vedieť, že čím vyššia je hodnota DM, tým menej kyseliny mliečnej siláž obsahuje. To znamená nižšiu úroveň konzervačnej ochrany, a preto je pri senáži kľúčové zaistiť úplne bezkyslíkové prostredie, aby sa zabránilo rastu nežiadúcich mikroorganizmov.
Rozdiel medzi silážou a senážou?
Pôvodne sa označenie siláž používalo pre všetky fermentované krmivá. Dnes však rozlišujeme ešte senáž, čo je druh siláže s vyšším obsahom sušiny. Presná hranica medzi silážou a senážou nie je striktne stanovená, ale obecne platí, že pokiaľ obsah sušiny prekročí 50 %, hovoríme o senáži. Ďalší rozdiel medzi silážou a senážou spočíva v použitej surovine. Zatiaľčo siláž sa vyrába z čerstvej krmoviny, senáž vzniká zo skazenej krmoviny, teda krmoviny s vyšším obsahom sušiny.
Ďalšie články

30.04.2025
7 tipov na jarnú údržbu pasienkov
Správna jarná starostlivosť o pasienky je kľúčová pre zabezpečenie kvalitnej a výživnej pastvy počas celej sezóny. V tomto článku sa pozrieme na hlavné kroky, ktoré by mal každý chovateľ pred začiatkom pastevného obdobia urobiť.
Prečítať článok
29.04.2025
Je pre psa lepší obojok alebo postroj?
Na trhu nájdete množstvo rôznych typov postrojov a obojkov. Ako však spoznať, ktorý z nich je ten pravý práve pre vášho miláčika? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Prečítať článok
29.04.2025
Ako vyzerá včelársky rok?
Práca včelára sa odvíja od prírody – od počasia, teplôt a predovšetkým od dostupnosti prirodzených zdrojov včelej potravy. Preto je zásadné sledovať ročný cyklus, ktorý zahŕňa kvitnutie tzv. vodiacich rastlín. Každé obdobie má svoje špecifické požiadavky na starostlivosť o včelstvo. Včelársky rok možno rozdeliť do siedmich základných období, pričom každé z nich vyžaduje konkrétne postupy a opatrenia. Poďme sa na ne spoločne pozrieť.
Prečítať článok