Tepelný stres u hovädzieho dobytka: Ako ho rozpoznať a ochrániť pred ním zvieratá?

O miere tepelnej záťaže nerozhoduje iba teplota vzduchu. Dôležitá je aj jeho vlhkosť, intenzita slnečného žiarenia, prúdenie vzduchu a podmienky vo vnútri maštale.

Prvé prejavy tepelného stresu sa u hovädzieho dobytka môžu objaviť už pri teplotách okolo 21 až 25 °C. Obzvlášť citlivé sú vysokoprodukčné dojnice, ktorých organizmus vytvára veľké množstvo tepla pri trávení krmiva a produkcii mlieka. Čím vyššia je úžitkovosť kravy, tým ťažšie sa počas horúcich dní ochladzuje.

Na posúdenie rizika sa preto často používa teplotno-vlhkostný index označovaný ako THI. Ten okrem teploty zohľadňuje aj relatívnu vlhkosť vzduchu. Chovateľ by sa teda nemal riadiť iba údajom na teplomere. Aj zdanlivo znesiteľná teplota môže byť pre hovädzí dobytok veľmi zaťažujúca, ak je v maštali vlhko a neprúdi v nej vzduch.

Keď sa krava nedokáže zbavovať nadbytočného tepla, jej organizmus spustí prirodzené ochladzovacie mechanizmy. Zviera začne rýchlejšie dýchať, viac sa potí a zvyšuje sa prietok krvi v blízkosti povrchu tela. Súčasne obmedzuje aktivitu a snaží sa nájsť chladnejšie miesto.

Medzi najčastejšie prejavy tepelného stresu patria:

• zrýchlené alebo namáhavé dýchanie,
• zvýšený príjem vody,
• nižší príjem krmiva,
• zhlukovanie zvierat okolo napájačiek,
• zvýšené slinenie a potenie,
• pokles aktivity a celková apatia.

Pri silnom tepelnom strese môžu kravy dýchať s otvorenou tlamou, naťahovať krk a vyplazovať jazyk. Takéto prejavy už znamenajú vážne prehriatie a vyžadujú si rýchlu reakciu.

Dôležitým ukazovateľom je aj správanie celého stáda. Ak väčšina zvierat dlhodobo postáva, odmieta si ľahnúť alebo sa sústreďuje iba v jednej časti maštale, ostatné priestory môžu byť príliš teplé alebo nedostatočne vetrané.

Jedným z prvých dôsledkov býva pokles dojivosti. Kravy počas horúčav obmedzujú príjem krmiva, a preto nemajú dostatok energie a živín na zachovanie bežnej produkcie mlieka. Časť dostupnej energie navyše spotrebujú na ochladzovanie organizmu. Oslabený organizmus zároveň horšie odoláva infekciám a môže sa zhoršiť stav končatín a paznechtov, pretože prehriate kravy častejšie stoja a menej odpočívajú.

Výrazné následky môže mať horúčava aj v oblasti reprodukcie. Počas teplých dní bývajú prejavy ruje menej nápadné, pretože sa zvieratá menej pohybujú. Výsledkom býva nižšia úspešnosť zabreznutia a vyššie riziko skorých strát gravidity.

Základom prevencie je dostatok čerstvej vody. Rovnako dôležité je prúdenie vzduchu. Prirodzené vetranie nemusí počas bezveterných dní stačiť, preto sa v maštaliach využívajú ventilátory. Tie by mali smerovať vzduch do miest, kde sa zvieratá najčastejšie zdržiavajú.

Na pastvine musí mať celé stádo prístup k dostatočne veľkému zatienenému priestoru. Zatienenie je potrebné zabezpečiť aj teľatám vo vonkajších búdach. Počas horúcich období je vhodné upraviť aj kŕmenie a denný režim. Väčšiu časť kŕmnej dávky podávajte skoro ráno alebo večer, keď sú teploty nižšie. Krmivo pravidelne prihrňujte a kontrolujte jeho čerstvosť, pretože sa v teplom prostredí rýchlejšie zahrieva a kazí.

Presuny zvierat, veterinárne zákroky a ďalšie náročnejšie činnosti plánujte na chladnejšiu časť dňa. Zbytočné zháňanie stáda alebo dlhé čakanie v preplnenej čakárni pred dojárňou môže tepelnú záťaž ešte výrazne zvýšiť.

Správne nastavená prevencia pomáha chrániť zdravie a pohodu zvierat, zachovať produkciu mlieka a obmedziť problémy s reprodukciou. Dostatok vody, kvalitné vetranie, zatienenie a vhodne upravený denný režim tak môžu výrazne znížiť dosahy letných horúčav na celý chov.