Maľované vajcia ako symbol Veľkej noci

Vajcia sú zo zrejmého dôvodu už oddávna považované za symbol zrodenia a života. Bežnou súčasťou Veľkej noci sa stala v 13. alebo 14. storočí. Najskôr plnila iba rolu daru duchovným nejakého kostola alebo chrámu a pri tej príležitosti bola posvätená. Postupne sa táto tradícia rozširovala – hospodári vajcami obdarovávali svoje čeľade a na Boží hod sa z vajec stala almužna pre chudobných. V 17. storočí ich napríklad spolu s ovocím alebo pečivom začali dostávať deti od svojich krstných otcov či učiteľov. V tejto dobe sa tiež objavila tradícia dávania vajec koledníkom ako odmenu za tzv. vyšibanie dievčat korbáčom, tak ako sme dnes zvyknutí.

Vajcia pre koledníkov sa spočiatku nefarbili a darovali sa surové, zdobenie škrupín vajec ako také je však možné vysledovať až do praveku a zdobené vajcia sa objavili aj v starovekom Egypte, Perzii alebo Sumere, kde sa dávali do hrobiek. Do hrobiek k zosnulým sa farbené vajcia dávali ako symbol znázorňujúci prechod z pozemského života do sveta mŕtvych – vajcia v hrobke predstavovalo dušu uniknutú z tela.

Vajcia sa často maľovali na červeno, aby pripomínali preliatu krv Ježiša Krista, v prípade veľkonočnej koledy však toto farebné prevedenie dostalo aj veselší význam – červeno maľované vajcia od dievčat dostávali chlapci, ktorí sa im páčili. Žlté vajcia potom mali pripomínať legendu o putovaní Krista, pri ktorom premenil škrupiny vajec na zlato, a zároveň odkazovať na slnko, obilie či med. Modrá farba charakterizovala nádej, keď symbolizovala svätenú vodu, a zelená zase bola farbou prírody a jari. Pri kolede sa darovali stále plné vajcia, duté maľované vajcia sú až moderným variantom. Dnes navyše maľované slepačie vajcia čiastočne nahradili čokoládové vajíčka av prípade domácej a záhradnej dekorácie dokonca vajcia umelé.

V minulosti malo farbenie vajec ešte jeden zaujímavý a predovšetkým praktický význam. Počas 40 dní dlhého pôstneho obdobia ukončeného Bielou sobotou sa totiž vedľa mäsa a mliečnych produktov nesmela jesť ani vajcia. Tie sa po celú tú dobu pochopiteľne hromadili, navyše znáška sliepok sa na jar zvyšuje. Vajcia sa preto v období pôstu varila kvôli predĺženiu ich trvanlivosti, aby vydržala až do chvíle, keď sa zase budú môcť jesť. A práve farbenie vajec pomáhalo rozoznať varené vajcia od tých čerstvých.

V súčasnosti sa môžete stretnúť s mnohými technikami zdobenia vajec. Medzi najjednoduchšie metódy pri zdobení samolepkami patrí jednofarebné batikovanie a farbenie vajec voskom. Tieto spôsoby zdobenia sú vďaka relatívne jednoduchému prevedeniu tiež najpoužívanejšie. Obľúbené je ďalej o niečo náročnejšie viacfarebné batikovanie alebo leptanie už zafarbených vajec. Najzložitejšie techniky zdobenia vajec potom predstavuje drôtkovanie a vyškrabovanie vajec alebo ich polepovanie slamou.