Cukrovka u zvierat

Inzulín je hormón produkovaný pankreasom, ktorý udržiava správnu hladinu cukru v krvi. Dá sa prirovnať ku kľúču, ktorý odomyká bunky, aby mohli využiť glukózu ako zdroj energie. Ak v krvi koluje nadmerné množstvo cukru, hovoríme o tzv. hyperglykémii. Telo na tento stav reaguje tým, že pankreas uvoľní inzulín, aby hladinu glukózy znížil. K hyperglykémii dochádza spravidla po jedle, zatiaľ čo pri hladovaní môže nastať hypoglykémia – teda nízka hladina cukru v krvi. Obe situácie sú pre organizmus nebezpečné a ak si s nimi telo neporadí samo, musíme mu pomôcť my. U psov sa fyziologická hladina glukózy v krvi pohybuje v rozmedzí 3,5–6 mmol/l, u mačiek až do 8 mmol/l.

Pri cukrovke 1. typu dochádza k nedostatku inzulínu, a to buď z neznámej príčiny, alebo v dôsledku pankreatitídy – zápalu pankreasu. K vzniku cukrovky môže prispieť aj nevhodná liečba kortikoidmi. Medzi plemená s najvyššou predispozíciou na toto ochorenie patria samojedi, jorkšírski a tibetskí teriéri. Naopak, u zlatých retrieverov, nemeckých ovčiakov alebo boxerov sa s týmto ochorením takmer nestretávame. Najčastejšie sa cukrovka rozvinie u psov stredného veku a starších ako 7 rokov. Štatisticky častejšie postihuje suky ako psov.

Cukrovka 2. typu je menej častá. Vzniká vtedy, keď telo síce inzulín produkuje, ale bunky naň prestávajú správne reagovať. Tento typ sa vyskytuje najmä u obéznych zvierat.

Medzi základné príznaky patrí tzv. PU/PD syndróm – teda polyúria (zvýšené močenie) a polydipsia (zvýšený príjem tekutín), ďalej dehydratácia, strata chuti do jedla, chudnutie, apatia a zvracanie. Môžu sa objaviť aj kŕče a infekcie močových ciest. U pacientov s cukrovkou sa v moči objavuje cukor, čo predstavuje ideálne prostredie pre rast a množenie baktérií.

Ak veterinár na základe rozboru krvi a moču diagnostikuje cukrovku, je nutné okamžite začať s liečbou. Ochorenie síce nemožno úplne vyliečiť, no pri správnom prístupe možno výrazne zmierniť jeho príznaky. Základom liečby je vhodná diéta a podávanie inzulínu. Ten sa aplikuje injekčne, zvyčajne raz alebo dvakrát denne – frekvencia závisí od reakcie zvieraťa a spolupráce majiteľa.

Na začiatku liečby sa podáva čo najnižšia terapeutická dávka a podľa potreby sa postupne zvyšuje. V úvodnej fáze je nutné pravidelne sledovať hladinu glukózy v krvi, ideálne každé 3–7 dní u veterinára. Skúsenejší majitelia však časom zvládnu meranie glykémie aj sami doma.