Chov pštrosov

Tento druh patrí medzi bežcov, a preto potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Odporúča sa chovať ich v triáde – jedného samca a dve samice – na minimálnej ploche 0,1 hektára. Výbeh by mal byť oplotený a bez vysokých stromov, ktoré by obmedzovali viditeľnosť. Ideálne je umiestniť ho na pokojnom mieste, ďaleko od mestského hluku a iných rušivých zvukov.

Prístrešok by mal byť krytý z troch strán a umožňovať oddelenie samcov od samíc. Dôležité je zabezpečiť suché, čisté a dobre vetrané prostredie bez prievanu. Pštrosy sú prispôsobené teplému podnebiu, ale dokážu zniesť aj nižšie teploty – kľúčové je chrániť ich pred vlhkosťou a vetrom.

Pštrosy sú všežravce a radi si potravu vyhľadávajú vo výbehu. Hlavnými zložkami ich stravy sú rastliny (tráva, seno, siláž, zelená píca, okopaniny) a obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica, ovos). Aby mali všetky potrebné živiny, môžeme im poskytnúť vopred namiešané krmivá s vyváženým obsahom látok. Dôležité je dopĺňať minerály a vitamíny pomocou rôznych doplnkov.

Pštrosy dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 2–3 rokov pri samiciach, zatiaľ čo samci dozrievajú približne o rok neskôr. Obdobie znášky začína v marci a trvá do septembra. Samica znáša vajcia obdeň do spoločného hniezda, pričom každé váži 1,1 až 1,8 kg a dosahuje rozmery 16 × 13 cm. Vajíčka sa môžu liahnuť prirodzene alebo v liahňach. Prirodzená inkubácia trvá 42 dní a o vajcia sa stará samec. Pri umelom liahnutí, ktoré trvá 39 dní, sa o ne staráme my.

Pštrosie mláďatá sa liahnu s hnedým perím a vážia približne 1 kg. Po vyliahnutí ich treba chrániť pred chladom a vlhkosťou. Kŕmia sa zmesou určenou pre malé pštrosy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny na rast a vývoj. Vo veku 3–4 mesiacov sú už samostatné a môžu byť odstavené od rodičov.

Pštrosy patria medzi mimoriadne užitkové zvieratá – z jedného jedinca sa dá získať až 35 kg mäsa, 1,5 m² kvalitnej kože, 2 kg peria, 1,5 kg tuku a 30 až 80 vajec. Ich produkty sú vysoko cenené, čo sa odráža aj na ich hodnote. Pštrosie mäso je chutné, zdravé a diétne, zatiaľ čo koža je veľmi žiadaná v priemysle. Pštrosí tuk má navyše údajne liečivé účinky.

Medzi nevýhody chovu pštrosov patrí predovšetkým náročnosť na priestor. Okrem toho je ich chov legislatívne regulovaný, čo znamená, že na jeho začatie je potrebné povolenie. To si vyžaduje splnenie špecifických podmienok, dodržanie stanovených noriem, registráciu a ďalšie administratívne kroky.