Ako skladovať krmivo v lete, aby neplesnivelo a nelákalo škodcov?

Krmivo nemá rado vlhko, priame slnko ani veľké výkyvy teplôt. Ak stojí vrece na zemi vo vlhkej kôlni alebo je otvorené v priestore, kam sa dostane hmyz či hlodavce, môže sa začať rýchlo kaziť. Rizikové sú najmä otvorené vrecia, šrotované obilie, mačkané zrno a zmesi s vyšším obsahom tuku.

Pokazené krmivo nemusí byť na prvý pohľad vždy viditeľné. Niekedy sa prejaví iba zatuchnutým zápachom, zlepenými hrudkami alebo tým, že ho zvieratá zrazu odmietajú. Takéto krmivo je lepšie nepoužívať.

Veľkou chybou je nechávať krmivo priamo na betónovej podlahe. Betón môže držať vlhkosť a vrecia ju potom ľahko nasajú. Lepšie je uložiť krmivo na paletu, policu alebo inú podložku, aby okolo neho mohol prúdiť vzduch.

Ďalším problémom sú zle uzavreté vrecia. Vrece zaviazané špagátom väčšinou nestačí, najmä ak sa v sklade pohybujú myši alebo mole. Len čo sa do krmiva dostanú škodcovia, často neznehodnotia iba jedno vrece, ale postupne aj ďalšie zásoby.

Pozor aj na miešanie starého a nového krmiva. Ak do nádoby so zvyškami starej zmesi nasypete čerstvé krmivo, môže sa pokaziť celý obsah. Nádoby je preto dobré pravidelne vysypať, vyčistiť a až potom doplniť novú dávku.

Ideálne je suché, čisté a dobre vetrané miesto bez priameho slnka. Krmivo by malo byť chránené pred dažďom, vlhkosťou zo zeme aj pred veľkým teplom. Ak ho skladujete v kôlni alebo stodole, oplatí sa skontrolovať, či do priestoru nezateká a či nie sú v rohoch stopy po hlodavcoch.

Vrecia nenechávajte opreté priamo o stenu. Aj tam sa môže držať vlhkosť a zároveň tadiaľ často behajú myši. Medzi stenou a zásobami nechajte aspoň menšiu medzeru.

Na menšie množstvo dobre poslúžia uzatvárateľné plastové nádoby, barely alebo sudy. Ešte lepšiu ochranu proti hlodavcom ponúknu pevné nádoby s dobre tesniacim vekom. Praktické je tiež ponechať krmivo v pôvodnom vreci a celé vrece vložiť do uzatvárateľnej nádoby. Vďaka tomu neprídete o informácie o zložení, dávkovaní alebo dátume spotreby.

Nádoby však nesmú byť špinavé ani vlhké. Zvyšky starého krmiva, prach a vlhkosť sú ideálnym prostredím pre plesne aj škodcov.

Celé obilie zvyčajne vydrží pri dobrom skladovaní dlhšie než už našrotované alebo mačkané. Len čo sa zrno naruší, rýchlejšie prijíma vlhkosť a môže strácať čerstvosť. Preto sa v lete oplatí pripravovať šrot v menších dávkach podľa aktuálnej potreby.

Ak máte vlastný šrotovník alebo mačkač, nemusíte držať veľké množstvo hotového šrotu dopredu. Krmivo tak môže byť čerstvejšie a lepšie prispôsobené tomu, koľko ho zvieratá skutočne spotrebujú.

Krmivo radšej nepoužívajte, ak zapácha zatuchnuto alebo kyslo, má zmenenú farbu, sú v ňom hrudky, pleseň, pavučinky, larvy, trus hlodavcov alebo pôsobí nezvyčajne vlhko. Varovaním môže byť aj to, že ho zvieratá odmietajú, hoci ho bežne žerú.

Pri podozrivom krmive sa neoplatí riskovať. Plesne a pokazené zmesi môžu zvieratám spôsobiť zdravotné problémy, preto je lepšie takéto krmivo vyradiť.

Pred každým doplnením zásob si skontrolujte, či je krmivo v suchu, nestojí priamo na zemi, nie je vystavené slnku a je dobre uzavreté. Pravidelne čistite nádoby, zametajte rozsypané zvyšky a sledujte, či sa v sklade neobjavujú stopy po myšiach alebo hmyze.

V lete sa často oplatí kupovať menšie množstvo krmiva častejšie, ak nemáte naozaj suchý a dobre zabezpečený sklad. Správne skladovanie pomôže znížiť straty, udržať krmivo chutné a najmä bezpečné pre zvieratá.