Ako psovi ostrihať pazúriky?

Skôr než sa pustíme do strihania pazúrikov, je dôležité poznať ich anatómiu a správnu štruktúru. Psí pazúr sa skladá zo štyroch vrstiev. Najtvrdšia a najodolnejšia je vonkajšia vrstva, nazývaná rohovina. Pod ňou sa nachádza vnútorná rohovina, ktorá už nie je taká pevná – tvoria ju zrohovatené kožné bunky. U starších psov môže byť táto časť pazúrika pórovitá a krehkejšia. Pod oboma vrstvami rohoviny sa nachádza ochranná časť citlivého lôžka. Toto mäkké tkanivo chráni najdôležitejšiu a najcitlivejšiu oblasť pazúrika – pazúrové lôžko, kde sa nachádzajú nervy a krvné cievy.

Príliš dlhé pazúriky sa môžu pri chôdzi lámať, ohýbať alebo dokonca spôsobiť deformáciu labiek. Tieto deformácie často vedú k problémom s kĺbmi, čo psa bolí a obmedzuje v pohybe. Je preto dôležité týmto komplikáciám predchádzať a starať sa o pazúriky pravidelne. Ak pri chôdzi po tvrdom povrchu počujeme, ako pes klape pazúrikmi, je to jasný signál, že sú prirastené. Ďalším varovným znakom môže byť, že pes začne pri chôdzi neprirodzene ohýbať labky, začne krívať alebo zmení štýl chôdze, aby sa vyhol bolesti. Prirastené pazúriky môžu tiež dráždiť pokožku, spôsobiť jej začervenanie a v horších prípadoch viesť až k infekcii.

Pre mnohých majiteľov môže byť strihanie pazúrikov stresujúce, no so správnou technikou a vhodnými nástrojmi to zvládnete ľahko a bez obáv. Stačí vedieť, ako na to! Poďme si celý postup prejsť krok za krokom.

1) Príprava

Upokojíme nášho psa, aby sa cítil pohodlne. Môžeme ho hladkať, rozprávať naňho, dávať mu maškrty a podobne. Ak je to potrebné (a často to pomáha), zavoláme si na pomoc druhú osobu, ktorá nám psíka pridŕža. Labku psa uchopíme pevne, ale jemne, aby sme mali kontrolu, no zároveň mu nespôsobili nepohodlie.

2) Nájdenie pazúrového lôžka

U väčšiny psov je na pazúrikoch dobre viditeľná tmavšia časť – práve tam sa nachádzajú nervy a krvné cievy. Do tejto oblasti je nutné nezasahovať, pretože ide o citlivé pazúrové lôžko, ktoré zásobuje pazúr krvou. U svetlých pazúrikov je táto hranica ľahko rozoznateľná, no pri tmavých pazúroch býva situácia zložitejšia. Preto treba postupovať veľmi opatrne. Po každom strihu pozorne sledujte rezanú plochu pazúrika. Ak sa uprostred strihu objaví malá čierna bodka, znamená to: STOP! Dostali ste sa blízko pazúrového lôžka. Zásah do tejto citlivej časti je pre psa nielen bolestivý, ale pazúr môže aj silno krvácať.

3) Strihanie

Pazúriky vždy striháme po malých kúskoch. Začíname pri špičke a strih vedieme pod uhlom približne 45°. Postupujeme pomaly smerom k pazúrovému lôžku, no je lepšie včas prestať a pazúr prípadne ešte neskôr upraviť, než riskovať zranenie. Počas strihania nezabudnite psa priebežne odmeňovať maškrtami – pomôže to vytvoriť príjemnejšiu atmosféru a psík si starostlivosť o pazúriky spojí s niečím pozitívnym.

4) Nezabúdame ani na 5. prst alebo paspárky

Niektorí psi majú na predných labkách piaty prst, ktorý nie je v kontakte so zemou a preto sa prirodzene neobrusuje. U niektorých plemien sa paspárky (pridané prsty) nachádzajú aj na zadných nohách. Tieto pazúriky je potrebné pravidelne kontrolovať a skracovať, pretože majú tendenciu prerastať a môžu sa ľahko zatrhnúť alebo poraniť.

Aj pri najväčšej opatrnosti sa môže stať, že pazúrik odstrihneme príliš hlboko a začne krvácať. V takom prípade je dobré mať po ruke hemostatický prášok, ktorý krvácanie takmer okamžite zastaví. Stačí ho jemne naniesť priamo na krvácajúce miesto. Kúpite ho v obchodoch s chovateľskými potrebami. Ak prášok práve nemáte, môžete si pomôcť aj bežnými prostriedkami z domácnosti – dobre poslúži obyčajná múka alebo kukuričný škrob. Stačí malé množstvo jemne pritlačiť na poranený pazúrik. Ďalšou možnosťou je poranené miesto jemne stlačiť čistou handričkou alebo gázou a niekoľko minút držať, kým sa krvácanie nezastaví. Po ošetrení je dôležité labku udržiavať v čistote. Môžete ju jemne dezinfikovať, napríklad roztokom Betadiny – ale pozor, ak má psík alergiu na jód!