Aké problémy najčastejšie trápia chovy hovädzieho dobytka?

Mastitída je zápal mliečnej žľazy spôsobený baktériami, ktorý môže byť aj nákazlivý. Vzniká z rôznych dôvodov: od genetických predispozícií cez zlú zoohygienu až po nevhodnú techniku dojenia. Dojnica sa môže nakaziť z infikovanej mliečnej žľazy inej kravy, z dojacieho zariadenia, vody, kontaminovaných predmetov alebo prostredníctvom hmyzu. Typickým prejavom je začervenaná a bolestivá mliečna žľaza, tuhšia konzistencia vemena, pokles dojivosti a zmeny v mlieku, ktoré môže byť vodnaté, hrudkovité alebo obsahovať viac buniek.

Pri podozrení na mastitídu je potrebné čo najskôr privolať veterinára a kravu zaprahnúť. Mlieko z postihnutej štvrte nesmie ísť do obehu. Prevenciou je dôsledná hygiena, správne dojenie, pravidelná dezinfekcia a kontrola zdravotného stavu. Na rýchlu orientáciu slúži NK test – ak po pridaní činidla mlieko zmení farbu alebo výrazne zhustne, ide pravdepodobne o mastitídu.

Hovädzí dobytok môže trpieť bolesťami končatín z mnohých dôvodov. Medzi časté patria prerastené paznechty, abscesy, hniloba paznechtov, ale aj metabolické problémy súvisiace s výživou po pôrode. Po otelení je dôležité skontrolovať, či sa krava normálne pohybuje a nemá skryté zranenie. V tomto období sa zvyšuje potreba vápnika, a pri nevyváženej kŕmnej dávke môže vzniknúť popôrodná paréza.

Správna dĺžka a stav paznechtov sú pre pohodlný pohyb zásadné. Potrebná je pravidelná korektúra skúseným paznechtárom, ktorý dokáže odhaliť aj prípadné abscesy či ochorenia. Preventívne pomáhajú aj dezinfekčné kúpele, ktoré znižujú výskyt hniloby paznechtov. Kŕmne dávky je potrebné postupne meniť podľa obdobia – laktácia, pôrod či státie na sucho si vyžadujú iný režim.

Krava nemusí zabreznúť z viacerých dôvodov. Veľmi často zohráva úlohu nevyvážená kŕmna dávka, ktorá negatívne ovplyvní hormonálnu rovnováhu. Pri inseminácii môže byť problémom aj poškodená dávka spermií. Pri prirodzenej plemenitbe býva chybou príliš veľký počet samíc na jedného býka. Niekedy je príčina priamo v reprodukčnom aparáte samice. Osobitnou kategóriou sú tzv. býčice – samice narodené ako dvojča s býčkom, ktoré bývajú neplodné.

Kľúčovú úlohu však zohráva aj človek, konkrétne správne rozpoznanie ruje. Medzi najvýraznejšie prejavy patria bučanie, nepokoj, vyššia aktivita, pokles dojivosti, naskakovanie na ostatné kusy a neskôr tolerancia toho, že ostatné skáču na ňu. Z vulvy sa objavuje priesvitný viskózny hlien. Ak je zapúšťanie vykonané príliš neskoro, k oplodneniu nedôjde. Pri opakovaných neúspechoch je vhodné prizvať veterinára.

U novonarodených teliat sú redšie výkaly bežné, pretože mledzivo pôsobí prirodzene preháňavo. Ak sa však objaví skutočná hnačka, treba okamžite konať. Teľatá rýchlo strácajú vodu, minerály a živiny, čo vedie k dehydratácii a ohrozuje ich život. Najčastejšími príčinami sú baktérie, vírusy a parazity.

Prevenciou je dôsledná hygiena a čistota prostredia. Boxy musia byť pravidelne podstielané, napájačky a cumlíky po každom použití umyté. Je dôležité zabrániť kontaktu zdravých teliat s chorými a v prípade výskytu ochorenia v skupine zaviesť karanténu. Teľatá by sa nemali presúvať medzi rôznymi skupinami, pretože ich imunita je po narodení veľmi nízka a len sa začína budovať.